Ešte v polovici augusta minulého roka ministerstvo hospodárstva v Informácii o procese prípravy lokality pre investíciu Kia Motors Corporation a Hyundai Mobis tvrdilo, že objektívne neexistuje právny dôvod akokoľvek výraznejšie zvýšiť kúpnu cenu pozemkov. Postup by vraj "mohol byť v rozpore so zásadami zachovávania maximálnej hospodárnosti a efektívnosti pri nakladaní s prostriedkami štátneho rozpočtu".
V apríli 2005 však vláda nespokojným vlastníkom pôdy vyhovela. Plán ústupu predložil minister pôdohospodárstva Zsolt Simon. Spočíval v tom, že výkup pozemkov za žiadanú sumu zabezpečí Slovenský pozemkový fond, ktorý na to vyčlení 180 miliónov korún. "Aj keď je tento spôsob v porovnaní s ostatnými možnými spôsobmi riešenia finančne náročnejší, z hľadiska časovej naliehavosti, čistoty právnych úkonov, ako aj priechodnosti ho možno považovať za výhodný," dôvodil rezort pôdohospodárstva.
Keď v auguste 2004 ministerstvo hospodárstva tvrdilo, že nemôže ľuďom vyplatiť priemerne 350 korún/m2, lebo by to bolo nehospodárne, v apríli 2005 vláda takú sumu už považovala za výhodné riešenie.
Minister financií Ivan Mikloš minulý týždeň vytkol Pavlovi Ruskovi zlé manažovanie investície, ale so zvýšenou cenou v apríli súhlasila vláda ako celok. Vznikli tak dve skupiny vlastníkov. Ľudia, ktorí svoju pôdu predali za znaleckú cenu zhruba 150 Sk/m2 a cítili sa vládou podvedení, sa potom prihlásili o zvyšok peňazí. Mali silný argument - štát od nich potreboval aj ďalšie pozemky na infraštruktúru novej továrne.
Petícia vláde
Už 6. mája členovia petičného výboru odovzdali na Úrade vlády petíciu so žiadosťou o doplatenie sumy do 350 korún za štvorcový meter. "O 15 dní nám prišla odpoveď z vlády, že našu petíciu posúvajú na ministerstvo pôdohospodárstva," spomína si členka petičného výboru Margita Mravcová. O niekoľo dní neskôr rezort pôdohospodárstva odpovedal, že v danej veci nemá právomoc, lebo výkup pozemkov zabezpečujú spoločnosti Žilina Invest, Govinvest I. a Govinvest II.
Hoci sa Rusko tiež prihováral za doplatenie sumy, vláda bola proti. Až minulý štvrtok Mikloš po rokovaní so zástupcami automobilky Kia informoval, že štát je ochotný majiteľom už predanej pôdy doplatiť peniaze tak, aby cena metra štvorcového dosiahla 350 korún. Zároveň vláda súhlasila aj s vyššou cenou za pozemky pod infraštruktúru. Celkovo by ústupok mal daňových poplatníkov vyjsť na približne 800 miliónov korún.
Keby vláda vyhovela petícii začiatkom mája, majitelia by zas dnes nemuseli časť peňazí odovzdať právnikom.
Rusko chcel vyvlastňovať, vláda mlčala
Zastupujúci minister hospodárstva Ivan Mikloš hovorí, že Pavol Rusko mal pristúpiť k vyvlastňovaniu hneď, ako problém s pozemkami pre automobilku Kia vznikol. Ministerstvo hospodárstva pritom odporúčalo vyvlastniť nespokojných majiteľov pôdy pod automobilkou Kia ešte v auguste minulého roka. Vtedy vláda na jeho návrh nereagovala.
Dôkazom je výsledok rokovania kabinetu z 18. augusta 2004 o materiáli, ktorý predložil Rusko. Jeho súčasťou bol aj návrh uznesenia, že vláda berie informáciu na vedomie a súhlasí s urýchlenou prípravou podkladov "na realizáciu vyvlastňovacieho konania." Vláda však schválila len časť navrhovaného uznesenia - Ruskov materiál zobrala na vedomie s pripomienkami, ale k návrhu na vyvlastňovanie sa vôbec nevyjadrila.
Samosprávy, ktoré formálne vlastnia firmy, zabezpečujúce výstavbu automobilky Kia, tak nedostali signál, že vyvlastňovanie má podporu vlády. Vyvlastňovanie teda uviazlo a termíny stavby začali horieť. "Teraz už je na proces vyvlastnenia neskoro, pretože by trval tak dlho, že by sa ohrozil termín začatia výroby," povedal minulý štvrtok Mikloš.